Zatiaľ čo súhlasíme, že vzdelávacie scenáre prostredníctvom technológií menia svoju formu a vnútornú organizáciu, je sporné, či sa objavuje nový koncept vzdelávania. Tento článok je teda snahou analyzovať, či nepochybne nové spoločenské výzvy stimulujú dopyt po novej forme vzdelávania a či sa dajú existujúce teórie ešte stále uplatniť v dnešnej vzdelávacej realite. Preto si opätovne prezeráme spoločenské zmeny, analyzujeme koncept e-learningu 2.0 a načrtávame, ako existujúce teoretické prístupy zachytávajú realitu vzdelávania. Špecifický dôraz sme kládli na analýzu povahy nových scenárov, ako sú špeciálne typy vzdelávania na webe (ConnectLearning), založené na Prepojenosti a konštruktivizme a situovaných vzdelávacích prístupoch.

Došli sme k záveru, že vo vzdelávacích scenároch musia nastať zmeny , keďže požadované teoretické základy boli nastolené a diskutovalo sa o nich počas uplynulých dvoch desaťročí. Vzdelávanie cez sieť nie je novou paradigmou alebo úplne novým modelom, skôr opisuje, ako môže konsolidovaný koncept (založený na inovatívnych myšlienkach a vytváraní blokov existujúcich vzdelávacích teórií) napomôcť uspokojeniu dopytu po „nových“, samostatne organizovaných, na študenta orientovaných, situačných, emočných, spoločenských a komunikatívnych scenároch.